Magické Lofoty, 5. časť: Emotívne rozhovory s domácimi, ale aj o arktickom surfovaní

Autor: Benjamín Páterek | 16.5.2020 o 17:32 | (upravené 16.5.2020 o 21:03) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  293x

Je život na Lofotách taký rozprávkový, ako vyzerá na fotkách? Pohovoríme si o tom v 5. časti denníka, no a znova sa pozrieme na zaujímavé miesta. A že surfovať sa dá len v lete? Omyl!

Naše polárne dobrodružstvo sa nebezpečne nachýlilo ku svojmu a nás tak čaká predposledná časť tohto rozprávania, či skôr čítanio-písania. Bol však pred nami celý deň a tak poďme prehodiť pár písmenok o tom, čo sa nám podarilo stihnúť. Arktické surfovanie, večerné poflakovanie po Reine, ale predovšetkým som sa tešil na rozhovory s ľuďmi, ktorí na Lofotách žijú (vždy ma zaujíma, ako sa v danej krajine žije bežný život, nielen ako sa tam dovolenkuje). Najprv si však povedzme, či sme sa už spamätali zo včerajšieho večera, kedy nám utrhla dekel polárna žiara so svojim nebeským divadlom v plnej kráse a sile.

Nič sa na tom nezmenilo ani ráno, stále sme so širokým úsmevom spomínali a možno aj premýšľali, či sa to stalo naozaj alebo sa nám to snívalo. Fotky vo foťákoch (tieto sa už Dominovi nepodarilo vymazať) nám však dosvedčovali, že to bola skutočnosť. Bola nedeľa a nás čakal posledný kompletný deň predtým, ako sa vydáme na cestu domov. Doobeda bola na programe pláž Unstad so zaujímavou atrakciou – arktickým surfovaním.

Napriek tomu, že sme nesmierne šikovní, surfovanie nikto z nás neovláda a tak sme sa museli spoľahnúť na to, že si tento paradoxne znejúci šport pozrieme v podaní niekoho iného. Cestou sme dúfali v aspoň jedného surfera, ktorý by sa stal obeťou našich objektívov do pripravovaného videjka. Na pláži Unstad ich bola celá kopa a na vlnách jeden druhého predháňali. Zasnežené hory, piesková pláž, ľadový oceán, neoprén, vlny a surf? Vskutku pôsobivá kombinácia. Osobne sa musím priznať, že v tých momentoch som už myslel na to, že na ďalší deň budeme tieto okúzľujúce ostrovy musieť opustiť a tak som sa snažil užívať si ich atmosféru naozaj naplno.

O 12 nás čakala omša v miestnom mini-kostolíku... po nórsky. Dostali sme aj nórske texty, čo sme počas celej omše usilovne využívali na zdokonaľovanie svojich nulových znalostí nórčiny. Mimochodom, táto malá kaplnka je jediným katolícky vysväteným kostolom na celých Lofotách. Evanjelici a katolíci tu však krásne spolupracujú. Kostoly patriace evanjelikom, ktorých je viac, tak často slúžia aj na katolícke bohoslužby.

Po omši bolo pripravené malé posedenie pri káve, koláčikoch a ja som sa už nemohol dočkať, ako pokecám s domácimi. Rozhovory sa ma naozaj dotkli a pochopil som, že život tu nie je vždy taký rozprávkový ako počas našej návštevy. Lofoty nám ukázali svoju slnečnú tvár, pretože sme vystihli možno 5 najkrajších dní za sebou počas celej zimy.

Keby sme prišli o pár týždňov skôr, našli by sme Lofoty celé zasypané snehom a zrejme by sme sa do nášho ubytka ani nedošli. Prvých pár dní sa vraj z tej kalamity nemohli vyhrabať ani vojaci. Počas rozhovorov sme sa nezabudli pochváliť fotkami polárnej žiary, pričom z reakcii som usúdil, že s niečím podobným sa ani domáci obyvatelia nestretávajú moc často. Je tak dosť možné, že okrem najkrajšieho počasia sme vychytali aj jednu z najkrajších polárnych žiar tejto zimy.

Musím povedať, že život v tejto oblasti Nórska je náročný a to najmä cez zimu. Neustále odpratávanie snehu (niekedy musíte aj pár dní počkať, kým Vás niekto príde „vyhrabať“), lavínové nebezpečenstvo, kvôli ktorému buď nemôžete ísť nikam alebo Vás okamžite vyženie z Vašeho domu (lebo je lavínou ohrozený), nedostatok Slnka (viete si predstaviť, že Slnko nevyjde aj mesiac vkuse?), ťažká práca rybárov, … Verím však, že kúsok nášho nadšenia a radosti z tejto krajiny sme mohli odovzdať aj im (okrem radosti a nadšenia sme sa podelili aj so slaninou, ktorú sme si doniesli z domu). Na oplátku sme dostali srdečné pozvania, aby sme prišli aj v lete, vypočuli si množstvo nápadov na turistiky či rybačku na lodi… no a ja skutočne dúfam, že si raz tento kút zeme pozriem, keď sa bude všetko zelenať a nie belieť.

Rozhovory, ako boli tieto, Vám umožnia spoznať pravú tvár krajiny a ja som si uvedomil, aká je príroda krásna, no silná a nevyspytateľná zároveň. Myslím, že v dnešnom svete sa ľudia často snažia z prírody čo najviac vyťažiť a zvíťaziť nad jej silami. Po dlhých stáročiach, kedy človek bojoval o prežitie v prírode, sa karta v posledných rokoch obrátila – o prežitie bojuje príroda. Ak teda chceme, aby podobné nádhery mohli sledovať aj nasledujúce generácie, je našou úlohou prestať sprírodou bojovať a namiesto toho nájsť spoluprácu, z ktorej bude ťažiť ako ľudstvo, tak aj príroda.

Podvečer nás opäť čakala návšteva južnej časti ostrovov, predovšetkým dedinky Reine. Jednou z motivácií bolo nahradiť zábery, ktoré Domino vymazal (áno, pripomíname mu to radi a často), druhou zase preskúmať zákutia nezasiahnuté hlavným prúdom turistov (čo sa nám myslím podarilo). Bol to náš posledný večer na Lofotách. Samozrejme nám bolo ľúto, že čoskoro musíme odísť, ale radosť stále víťazila. Na tmavej oblohe sa miestami objavovala slabučká polárna žiara a my sme s úsmevom spomínali na predchádzajúci večer.

Bol čas vrátiť sa na ubytko, no cestou sme ešte zastavili v Rambergu. Obloha bola tmavá, bez obláčika, tak sme si povedali, že tej aurore ešte dáme jednu šancu. Bolo ozaj chladno a tak sme väčšinu času strávili v aute. Hoci už nie s takou intenzitou ako včera, ale žiara sa skutočne objavila. Brali sme to ako také symbolické zamávanie na rozlúčku. Verím však, že sa s aurorou borealis vidíme znova a to už budúci rok na Islande. (Dnes Vám už môžem povedať, že sa tak stalo.)

No, už nám ostáva len balenie a cesta domov, ale netreba smútiť. Pointou predsa je to, aby sme žili v prítomnosti času, no aj prítomnosti miesta. Túto myšlienku nesie aj videjko, ktoré spáchali Mišo a Dominik z našej partie. Ak by Vás zaujímali okrem fotiek aj video zábery s podareným grafickým spracovaním, tak si ho neváhajte pozrieť (hneď o pár riadkov nižšie ;) ). V poslednej časti sa pokúsim napísať aj niečo o rozpočte na tento trip, no a možno skúsim pridať aj nejaké tipy a triky (ak mi niečo napadne). Ak ste na niečo zvedaví, tak píšte do diskusie alebo mi kľudne hoďte správu na FB: https://www.facebook.com/benjamin.paterek

No a za fotky, resp. video môžu títo traja týpci, tak si pozrite aj ich ďalšiu tvorbu:

foto: https://www.instagram.com/_dominikphoto_/?hl=cs
         https://www.instagram.com/matej.sopor/?hl=cs
video edit: https://www.instagram.com/michal_dia/?hl=cs

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič sa zasa nevie zmestiť do kože

Štát sa stále riadi ústavou, nie duševnými poryvmi premiéra.


Už ste čítali?