reklama

Magické Lofoty, 1. časť: Cesta až „za polárny kruh“

Ako sa čo najlacnejšie dostať až do polárnej oblasti? Koľko rôznych prostriedkov pri tom využijete a ako dlho to trvá? O tom (aj mnohom inom) v 1. časti denníka z nórskych Lofôt...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V nasledujúcich riadkoch by som Vás rád zasvätil do dobrodružstiev, ktoré sme spolu s kamošmi prežili pri ceste až "za polárny kruh", na nórskych Lofotách. Hodím sem pár písmenok o tom, aké zážitky nás postretali, čo sme videli a aké miesta navštívili. Núdza nebude o úžasné fotky, umelecké opisy, hlboké myšlienky (berte s rezervou) a sem-tam sa snáď pobavíte na nejakom suchom humore. Aby ste sa vcítili do atmosféry, ponúkam skvostné videjko od Miša a Dominika, chalanov z našej partie. Čo sa odohrávalo za oponou? Čítajte a dozviete sa ;).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naše „polárne dobrodružstvo“ sa začalo 12.3.2019 v Ružomberku. Moc sme toho nenaspali, keďže predchádzajúci večer sme riešili záhadu s názvom „ako zbaliť 4 ľudí za polárny kruh do dvoch 20 kg batožín (áno, šetrili sme, kde sa dalo)“ a ja som sa na vlastné oči presvedčil, koľko foto a video techniky si môžu takí dvaja fotografi brať na takýto trip (veľa!!!).

Každopádne, ráno sa nám podarilo zaspať a tak sme po zrýchlených raňajkách a rýchlom nahádzaní vecí do auta vyrazili s výrazným meškaním, čo pocítil predovšetkým Mišo, ktorý nás už nejakú dobu očakával na stanici (pričom o raňajkách mohol tak jedine snívať). Keďže sme si zvolili možnosť „low cost“ cestovania (no zvolili, skôr sme nemali na výber), tak sme boli na začiatku našej 36-hodinovej cesty na nórske Lofoty. Do Krakova sme dorazili v poriadku, nechali Žofku na parkovisku a dúfali, že ju tam nájdeme aj po našom návrate (žiadny stres, Žofka je iba meno pre auto).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na Lofotách sme vychytali zrejme najkrajšie počasie za celú zimu.
Na Lofotách sme vychytali zrejme najkrajšie počasie za celú zimu. 

Na letisku sme dokončili posledné baliace úpravy a so stisnutými polkami sme šli odovzdať batožiny na check-in... nakoniec nebol dôvod na obavy, obe s prehľadom 19,8 kg (kľudne sme mohli zobrať ešte dve vifonky). Let prebiehal v kľude až do pristávania s bočným vetrom, kedy som ja osobne oľutoval všetky diely seriálu Letecké katastrofy, ktoré som dovtedy videl.

Prileteli sme na letisko do Trondheimu, resp. do mestečka Stjørdal, v ktorom sa letisko nachádza a začali sme hľadať miesto, kde sa rozložíme na nasledujúcich pár hodín. Zvolili sme si príjemné gauče/sedačky so stolíkom, priestor sme virtuálne rozdelili na jedáleň a obývačku a spokojne sa usadili. Po chvíľke nám došlo, že niečo zjesť by tiež nebolo najhoršie a tak sme sa šli prejsť do miestneho supermarketu, kde sme sa zoznámili s nórskymi cenami, kúpili chlieb, vodu a šli sme naspäť na letisko. Tam sme ako praví chlapci z dediny vytiahli klobásky, slaninu, švajčiarske nožíky a pustili sme sa do toho. Domáci Nóri ani ázijskí turisti neboli na tieto spôsoby úplne zvyknutí, avšak v hĺbke duše vedeli, že by si dali tiež. Pomaličky sme si začali uvedomovať dĺžku cesty… 8 hodín na letisku, 9 vo vlaku a to ešte stále nebudeme ani zďaleka tam, kde by sme chceli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Čakanie na vlak na letisku v Trondheime.
Čakanie na vlak na letisku v Trondheime. 

Ako veľký milovník vlakov som sa na nasledujúcich niekoľko hodín nesmierne tešil (ostatní už menej...). Vlak bol parádny, sedačky pohodlné, veľa priestoru na nohy, wc miestnosť väčšia ako v priemernej slovenskej domácnosti. Pozitívne dojmy kazili nohy neznámeho uja, ktorý sedel kúsok od nás a ponožky mu smrdeli dosť neopísateľným spôsobom. Najhoršie to znášal Mišo, ktorý si začal googliť, koľko vydrží človek bez nadýchnutia. Matej po chvíli zaspal a vydržalo mu to s drobnými prestávkami celú cestu. Nám ostatným to už šlo horšie a keď sa Dominovi konečne podarilo zaspať, tak som ho zobudil, že už je pomaly ráno a musíme skočiť do reštauračného vozňa na kávu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Reštauračný vozeň v nórskom vlaku síce moc neodzrkadľoval náš low cost rozpočet, ale nemohol som sa ubrániť idylke popíjania kávy, pričom vlak za východu Slnka pomaličky vstupoval do polárneho kruhu. Aby som to ale trošku odidealizoval, tak tá káva bola pekne hnusná, nehovoriac o tých pesto cestovinách, čo som si dal na raňajky. Po nejakom čase sa scenéria za oknami vlaku začala meniť. Ako sme prechádzali z vnútrozemia bližšie k pobrežiu, začala rovná zasnežená krajina meniť na kopcovitú. Prichádzali tunely a mosty, jeden za druhým (celkovo 293 mostov a 154 tunelov), pričom sme krásne kopírovali pobrežie a naskytali sa nám nádherné pohľady na zrkadlovú hladinu mora, zatiaľ čo v pozadí sa črtali zasnežené hory.

Po príchode do Bodø nás čakali výhľady na majestátne hory.
Po príchode do Bodø nás čakali výhľady na majestátne hory. 

Okolo 9tej ráno sme dorazili na konečnú stanicu v Bodø. Tam sa Matej s Dominom vydali hľadať požičovňu áut, v ktorej sme mali zjednaného Forda, ja s Mišom sme ostali s vecami na stanici. Tam som si vyskúšal záchody, ktorých dvere sa otvárali priložením platobnej karty k terminálu. K tomu sa človek len tak nedostane :-D. Po chvíľke dorazili chalani už aj s autom a mohli sme vyraziť smerom do Bognes, kde sme sa plánovali nalodiť na trajekt, ktorý nás dovezie už konečne na naše vysnené Lofoty. Po pár kilometroch sme pri ceste zazreli stádo sobov a následne aj samičku losa. Bohužiaľ sa tam nedalo zastať a tak nám musel stačiť aj tento krátky pohľad. Po asi 3 hodinách jazdy sme prišli do Bognes, kam už za pár desiatok minút priplával trajekt a my sme sa mohli nalodiť.

Plavba trajektom bola úžasným zážitkom.
Plavba trajektom bola úžasným zážitkom. 

Po tom, ako všetci ľudia začali vystupovať z áut a niekam sa strácali, sme pochopili, že asi nemusíme celú cestu stráviť zatvorení v aute :-D. Po chvíľke hľadania sme našli dvere, ktorými sme sa dostali do priestorov pre cestujúcich. Tí zámožnejší si mohli dopriať niečo z reštaurácie... my sme šli hľadať miesto s najlepším výhľadom. Vzadu na trajekte sa dalo vyjsť na takú otvorenú „terasu“, ktorá sa využívala asi skôr v lete a preto sme tam boli len my (bola tam zima). Naskytali sa nám krásne panoramatické výhľady a my sme začínali tušiť, že nás čaká niečo úžasné.

Na záver nás čakali ešte asi 2 hodiny cesty autom, všetci sme toho už mali dosť. Ako sme tak prechádzali tými všetkými tunelmi, mostami a úzkymi cestičkami popri horách a vode sme si, napriek únave a už aj celkom tme, uvedomovali jedno: „Lofoty sú síce na fotkách nádherné, no v skutočnosti... v skutočnosti sú omnoho, omnoho krajšie!“

Západy majú vždy svoje čaro.
Západy majú vždy svoje čaro. 

Keď sme prišli už takmer k nášmu ubytku, čakala nás posledná prekážka – asi 200m neodhrnutej cesty do kopca. Po niekoľkých nevydarených pokusoch sa na to už náš hostiteľ z Poľska nemohol pozerať a s pobaveným výrazom v tvári nám prišiel pomôcť. Matejovi hovorím: „Uvidíš, teraz sadne za volant a vyjde to na prvýkrát...“. No zas také jednoduché to nebolo, napriek tomu, že mu to išlo lepšie ako nám. A tak sme si na úplný záver vyskúšali aj tlačenie auta do kopca. Trvalo nám to asi tak 15 minút, pričom posledný úsek sme museli najprv posypať štrkom, lebo už to fakt nešlo. Po 36 hodinách bola cesta Ružomberok-Leknes za nami.

Následne sme sa zoznámili s domácimi, ktorí nám poukazovali hosťovský dom. Všetko vyzeralo super, kuchynka aj izby. Zo začiatku tam bola síce celkom zima, lebo sa tam kúrilo iba takými malými elektrickými radiátormi, ale tak čo... aspoň sme sa postupne aklimatizovali :-D. Pred varením večere sme ešte museli nahodiť poistky, z čoho sa stal v priebehu nasledujúcich dní celkom častý rituál. Uvarili sme sáčkovú polievku, sáčkové druhé, k tomu dezert v podobe klobás a slaniny. Konečne sme zaliezli do postelí a Lofoty-Nelofoty sme si pospali takých 11 hodín.

Myšlienka dňa: „Môžeš cestovať jednoducho, rýchlo a draho, ale prídeš o kopec zážitkov a peňazí.“

Hory, pláž, sneh, piesok a mušle... nádherná kombinácia.
Hory, pláž, sneh, piesok a mušle... nádherná kombinácia. 

V nasledujúcej časti sa pozrieme na pláže súostrovia Lofoty, dozvieme sa, aké zradné môžu byť úzke cesty a zavítame aj do rybárskej dedinky Nusfjord, v ktorej na oko zastavil čas. Na konci dňa sa zoznámime s jedným z najkrajších prírodných fenoménov - polárnou žiarou.

Za video a fotky vďačím chalanom z partie, ktorých tvorbu môžete sledovať na týchto odkazoch: 

foto: https://www.instagram.com/_dominikphoto_/?hl=cs
 https://www.instagram.com/matej.sopor/?hl=cs
video edit: https://www.instagram.com/michal_dia/?hl=cs

Benjamín Páterek

Benjamín Páterek

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som študentom matematického inžinierstva na FJFI ČVUT v Prahe. Jednou z mojich záľub je vyraziť si s kamarátmi niekam na trip. Práve so zážitkami z výletov by som sa s Vami rád podelil. Zoznam autorových rubrík:  CestovanieSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu